S našou Cali, obytným vanom, sa nám otvorili nové možnosti. Prichádzame na nové nepoznané miesta a objavujeme zákutia, ktoré by si inak asi ani nevšimli. Posledné roky sme skúmali prevažne juh Európy a rok 2024 bol prelomový a vybrali sme sa na sever. Prvá destinácia, Dánsko a jeho západné pobrežie.
Úprimne sa priznám, nemala som vopred ani páru, kam ideme. Rýchle kontroly dánskeho pobrežia vždy vyzerali, že máte pobrežie a more. Zmena nastala preskúmaím sprievodcu, po rokoch konečne papierového. Oni tam majú ostrovy!
Južná časť západného dánskeho pobrežia je spolu s priľahlým nemeckým pobrežím súčasťou Národného parku Vadehavet/Wandmeer. Oblasť je zapísaná do zoznamu UNESCO. Jej hlavný charakter je tvorený výraznými zmenami výšky hladiny mora. V angličtine majú na to skvelý výraz, "tides". V slovenskom jazyku trochu zaostávame, ale na našu obranu, príliv a odliv sa nás veľmi netýka. Tak to slovenčine odpustíme. Medzi prílivom a odlivom na pobreží Dánska, môže byť rozdiel až do dvoch metrov. A to sa už počíta. Zmeny výšky hladiny sa dejú pravidelne a príliv s odlivom sa striedajú približne každých 6 hodín.
Obyvatelia sa so zmenami zžili a po stáročia sú súčasťou ich denných režimov. A my ako návštevníci si vieme v tabuľkách dohľadať informácie o časoch, kedy je bezpečné využívať dočasne odvodnené oblasti. Pozor, ale na náhle zmeny počasia ;)
My a Mandø
Na dánske pobrežie sme dorazili večer. Pre stredoeurópana je to neuveriteľné prostredie. Všade roviny a jediný kopec je ochranná hrádza. Zastali sme na parkovisku, na dohľad od mora, nad hranicou prílivu. Z blogov sme sa dočítali, že je bezpečné prechádzať cestami tri hodiny pred a tri hodiny po vrcholiacom odlive. Podľa toho sme si naplánovali odjazd na ostrov približne o 9-tej ráno (3 hod pred) a návrat medzi 13 a 14 (hodinu až dve po). Tieto informácie sme na parkovisku na žiadnej tabuli nenašli. Neďaleko je však informačné stredisko a tam isto budú nápomocní, ak si potrebujete internetové správy overiť u miestnych.
Na ostrov sa dostanete po spevnenej hlinito-kamenistej ceste. V pohode sa obídu aj dve veľké autá a je prejazdná aj pre obyčajné osobné vozidlá. Len tabuľka na vjazde postraší. V noci bolo celkom šialené pozorovať svetlá áut na morskej hladine... Ráz krajiny formuje nespočetné množstvo vodných kanálov. Vyzerajú ako potôčiky, ale nedajte sa zmiasť. Voda je slaná. Výraznou črtou sú rady drevených stĺpikov. Nájdete ich takmer všade a majú ochrannú funkciu. Zabraňujú erózii pôdy a piesku a tiež poslúžia ako prípadné vlnolamy. Ochrana pôdy je tu veľkou témou. Aj pôda v bezprostrednej blízkosti mora je využívaná. Traktor sme videli aj za hrádzou. Vysoká miera hospodárskej aktivity si však v Dánsku vybrala svoju daň. Na dlhý čas im zmizol z krajiny bocian. Doslova, nemal ťo žrať. V posledných rokoch sa im však tento vták vrátil do voľnej prírody. Dáni si uvedomili potrebu zachovania divého rázu prírody.
Po ceste na ostrov je nutné ísť nižšou rýchlosťou. Kvôli vašej bezpečnosti a aj kvôli zníženiu rizika plašenia vtáctva. Odporúčam zastať a pozorovať. Stojí to zato. V sprievodcoch sa píše, že najlepšie je navštíviť oblasť v čase migrácie vtáctva. Na jar do mája a potom na jeseň v septembri až novembri. Raz skúsime. Z typickej fauny sú tu ešte ústrice. Pôvodný druh vymrel na mor a tak si sem nasadili pacifické ústrice. Tie sa tak dobre adaptovali, že začali vytláčať pôvodné druhy. Dáni to riešia jednoducho. Pozývajú ľudí, aby sa najedli priamo z mora. Stačí sa prejsť, nazbierať si a naplniť brucho. Podľa starých tradícií by sa divé ústrice mali jesť len v mesiacoch, v ktorých sa nenachádza "R". Od septembra do apríla. V bez R mesiacoch stúpa teplota vôd a ústrice nie sú až také chutné. Našla som zmienku aj o tom, že pohlcujú enzýmy z rias, ktoré nie sú úplne ok. My sme ústrice v Dánsku nejedli a vlastne sme na ne ani nikde nenarazili. Takže o dôvod viac vrátiť sa sem v inom čase. V národnom parku robia sprevádzané prechádzky, kde sa spolu vydáte na zber ústric. Ale môžete ísť aj individuálne. Ako sa cítite.
Keď už sme pri tých pocitoch, ak by ste sa necítili na presun po vlastných, môžete využiť tzv. mandøbus alebo traktorbus. Upravené traktory vás dovezú na ostrov a ešte vás aj zoberú na prehliadku polozatopených pieskových bažiniek. Toto bol celkom surealistický zážitok. Stojíme na pláži, po členky vo vode. Prejde okolo nás mandøbus a pokračuje ďalej do mora. Zmizol nám z dohľadu. Cestu má vyznačenú zastoknutými 3metrovými haluzami.
Odporúčam prísť k moru na pešo aj počas prílivu. To len potom uvidíte ten rozdiel :)
Na ostrove Mandø žije niečo cez 30 stálych obyvateľov. Nájdete tu príjemné bistro, kde ponúkajú lokálne produkty. Majú skvelú kávu a aj miestne pivo. Je tu kemp a reštaurácia. Môžete sa prechádzať okolo brehu mora, pozorovať vtáky a nechávať si viať vietor do vlasov. Našim deťom, a ok, aj nám ;) sa páčili drobné kopčeky, ktoré nám pripomínali tak trochu Tolkienov Hobitín. Hore a dole, každý výškový meter sa počíta! Popri pieskovom pobreží mora je tu prostredie trávnato-bažinatého charakteru, ale medzi mokrými miestami nájdete takmer všade vychodené chodníčky. Dokonca kúsok ďalej od vody je tu vykosený pás trávy, kde sa môžete prechádzať a vo vetre si nechať vyčistiť hlavu. Pre mňa to bol ako najváčší dar, takýto začiatok našeho severného roadtripu.
Ako sa obliecť? My, zvyknutí na tridsať a viac stupňov z domu, sme na seba ponavliekali vlnu a nepremokavé bundy. Miestni však chodili v sandáloch a mihli sa tu aj krátke rukávy. Takže to bolo asi len rýchlou zmenou a po pár dňoch by sme tu chodili už aj my podobne. Poobede sa vyjasnilo a to nám už bolo príjemne aj v krátkych rukávoch. Západné Dánsko je vo všeobecnosti populárne pre svoje pieskové pláže a vietor, ktorý láka surferov. Kúpačov trochu menej, predsalen more je Severné more je studenšie. Len to musíte trochu viac na sever ako sme boli my. Ja som si aspoň nohy namočila :)
Nemať ďalšie destinácie pred sebou, tak sa tu trajdákame určite dlhšie ako pol dňa. Je to tu take nič pre všetko. Neviem, čím ma táto oblasť doslova dostala. Či to bolo to, že bola naozaj prvá, kde sme zastali počas našej prvej cesty na sever. Alebo naozaj má niečo do seba a túto na prvý pohľad jednoduchú a ráznu krajinu jednoducho nejde nemať rád? Alebo možno aj preto, že z bočných príbehov o Star Wars mám najradšej tie o Mandalorianoch? Kto vie.. Ale sem sa ešte vrátim!
... zopár viac obrázkov sme pridali aj na naše sociálne siete, tak kuknite FB alebo IG nazadkuneobsedim.
Comments