V srdci Slovenska, v jeho geografickom strede, sa v roku 2022 opäť verejnosti otvoril a sprístupnil jeden z klenotov slovenských horských chát, Chata pod Hrbom
Môj manžel Miško, mi rozpráva asi odjakživa o svojich zážitkoch z prázdnin a výletov v Ľubietovskom Vepore a hlavne z Chaty pod Hrbom. Pravidelne tu trávil prázdniny. Dokonca aj to, že naša štvornohá kalamita je práve československá vlčiačka, má pôvod tu. Chata bola dlhé roky zatvorená pre verejnosť, dokonca tu nefungoval ani len bufet. Po zmene majiteľov je od mája 2022 opäť otvorená a my sme čakali len na vhodnú príležitosť, kedy sem prísť.
Krátka história chaty
Tomáš Trstenský z portálu hiking.sk píše, že chatu otvorili v roku 1935. Hovorí ako o Chate na Hrbe. V tejto chvíli mi nie je zrejmé či sa naozaj zmenila predložka v názve alebo sa len názov skomolil v priebehu rokov. Ale ak zistím viac, doplním. Ku koncu 2. svetovej vojny bola chata vypálená. Smutný koniec chaty mala byť "odmena" za to, že počas SNP tu sídlil štáb 1. Československej partizánskej brigády Stalin majora Jogorova – 3. partizánsky oddiel pod vedením kapitána N. Kaličenka. Ľubietovským turistom na chate očividne záležalo a v roku 1950 ju opäť slávnostne otvorili. Po zoštátnení fungovala ako rekreačné zariadenie SAV, v 80-tych rokoch ju odkúpil národný podnik Skloplast Trnava. Chatár, ktorý ju spravoval v tomto čase, sa neskôr stal jej majiteľom. Do roku 2015 bola otvorená pre verejnosť. Následne sa jej dvere a brány zatvorili a tak to zostalo až do mája 2022, kedy zmenila majiteľov a bola rýchlosťou blesku v júni 2022 opäť otvorená.
CHata pod Hrbom dnes
Tento chatársky slovenský klenot sa nachádza v nadmorskej výške cca 1000 mnm. Funguje tu perfektná mikroklíma. V čase, kedy sme tu boli my (prelom februára a marca), sme mali pri chate cez meter snehu a o sto výškových metrov nižšie ani vidu ani slychu po ňom. K pôvodnej chate ešte za predchádzajúcich majiteľov dostavali prístavbu (na úvodnej foto napravo od hlavnej budovy), kde je dnes sympatická spoločenská sála s biliardom, hračkami pre deti a hromadou miesta na hranie. Pôvodná drevená chata je naozaj pôvodná, ale nová majiteľka sa snaží o 106. Okná a dvere sú povymieňané, na rad prichádzajú postele a matrace. Spoločné kúpeľne sú pôvodné, ale čistučké a všetky kohútiky tiekli a záchody splachovali. Pre hostí je zatiaľ k dispozícii 45 lôžok v XX izbách na dvoch poschodiach. Väčšina izieb je s poschodovými posteľami.
K chate vedie úzka príjazdová lesná cesta, ktorá je v zime zjazdná podľa snehových podmienok. Chatárka sa ju však snaží udržiavať prejazdnú. Niektoré úseky môžu byť fakt šmykľavé. Odporúčam v zimných mesiacoch 4x4 alebo snehové reťaze. My sme išli v tandeme naša Cali (štvorkolka) a prednokolka a druhé
menované teda naveľa vyšlo a Cali aj potiahnuť musela. Chata je však obľúbeným turistickým cieľom, takže cestičku pre peších nájdete často prešliapanú. So znovuotvorením chaty turistov ešte pribudlo.
Chata bola dlhé roky oplotená. Ten plot je už minulosťou. Majiteľka-chatárka plánuje dorobiť malý wellness. Už teraz sa teším! K chate patrí aj menší lyžiarsky vlek, ktorý ťahá, keď je pre koho :), k dispozícii sú šmýkadlá a zopár hračiek. Verím, že v lete je ich viac.
A kuchyňa! Mňam! Domáca, sezónna, každý deň trochu niečo iné. Nie veľa, len toľko, koľko predajú. K tomuto popíšem viac, v ďalšej kapitole.
AKo sme sa na chate mali my
Počas nášho krátkeho pobytu tu, ktorý určite nebol posledný, sme počuli stále dookola sa opakujúce reči návštevníkov, ako sú radi, že je to tu konečne ako po starom. Že sa dá prísť, posedieť, najesť sa a aj prespať. Predchádzajúci majiteľ očividne nemal rád turistov a preto brány horskej a turistickej chaty zatvoril. Áno, čítaš správne, niekto vlastní hosrkú turistickú chatu a zatvorí sa v nej pred turistami.. no ale všetko dobre skončilo a my sme skončili na Chate pod Hrbom.
Už cesta tam bola dobrodružstvo, lebo z tepla sme prišli do zimnej rozprávky. Neskôr večer nás uvítali jedlom a pitím, deti dostali čaj, dospeláci pivo a k tomu toasty a chlebíky a časť výpravy aj niečo teplé (tento okamih som prespala...). Naša zostava (4 dospeláci, 5 detí - 2, 4, 4, 8, 10 r a pes) obývala dve izby a vlastne asi aj celý zvyšok chaty :) Na chate sme sa komplet prestravovali. Raňajky sme mali v cene ubytovania a zvyšok sme si objednali a doplatili pri odchode. Tu by som ocenila možnosť objednania plnej penzie vopred. Ale jedlo. Tu sa musím pozastaviť. Ak mám niečo naozaj oceniť, tak je to príprava. Na Chate varia sezónne. K dispozícii len niekoľko jedál, ale môžete si byť istí, že všetko je v rámci možnosti čerstvo pripravené. Halušky miesia ručne, ráno sa napečie koláč. Byť tam dva týždne a nedám si každý deň aspoň výbeh na Hrb, tak dovi, v dobrom slova zmysle. My sme mali ešte klasiku, nejaké vyprážané syry, guláš a tak. Verím, že sa nám podarí prísť aj počas leta alebo jesene, aby sme videli a ochutnali, čo bude v ponuke.
Pre hostí je k dispozícii menšia jedáleň a potom prechodová chodba, kde sa dá sedieť. Pre hostí so psom je možnosť byť len v chodbe, čo je ok, len sa nám to ťažko vysvetľovalo deťom, že prečo nemôžeme byť v miestnosti s "kresielkami", ktoré boli v jedálni.
Spoločenskú miestnosť v prístavbe sme nevyužili. V čase, kedy sme boli na chate, sme boli jedinými prespávajúcimi hosťami a tak nebola vykúrená. V zálohe je však druhá spoločenská miestnosť na poschodí, ktorá nám úplne stačila a bola aj bližšie k spiacim deťom.
Okolie sme veľmi nestihli preskúmať. Deti sa vyjašili na svahu pri chate, my sme si vybehli na Hrb, ja s Aurou aj dvakrát. Zalyžovali sme si na svažíku pri chate, Mimo sa naučil sám jazdiť na vleku :)
mali sme tu obrovskú pohodu a cítili sme sa ako doma. Nabudúce však naozaj budeme viac explorovať okolie a možnosti.
Na záver sme ocenili možnosť odchodu z chaty až v poobedných hodinách. (Čo určite nie je samozrejmosť, pokiaľ majú vybookované ubytovanie). Mali sme tak celý víkend na zimné šantenie :) Kým sme ako rodičia pobalili, Mimo odpočíval v spoločenskej miestnosti a pozeral rozprávky.
Dobre a ešte pre koho Chatu odporúčam a na aké príležitosti. Majiteľka sama hovorí, že sa orientujú hlavne na rodinnú klientelu, dospelákov s deťmi a na peších turistov. Rodinné oslavy a kľudnejšie eventy. Ja by som tu ešte doplnila aj školy v prírode a klubové prespávačky/skautské podujatia? Rôzne odpočinkové a relaxové pobyty, kde hľadáte pokoj v skutočnej prírode.
Určite to nie je vhodné miesto na bujaré teambuildingy a rôzne párty, kde potom účastníkov hľadáte po okolí, lebo sa sami nevedia vrátiť.
Ja, keby som sa hecla, by som tu napr. zorganizovala stretnutie s outdoormamami (o komunite inokedy) alebo máme v bucketliste peší prechod cez Poľanu a určite sa tu plánujeme zastaviť. Sprav tak aj ty. Neoľutuješ!
A nie, toto nie je spolupráca, len som bola nadšená a verím, že ľudí, čo robia správnu vec, treba podporovať ako sa dá. Držím pani chatárke palce, nech Chata prosperuje a fičí, má len milých návštevníkov a zákazníkov a teší všetkých hostí, tak ako nás ešte dlhé desaťročia.
Zdroje:
https://hiking.dennikn.sk/ar/2086/chata_pod_hrbom.html
Comments